Smer zvažuje nový poslanecký domov v Bruseli. Krajná pravica už neostáva mimo diania a tradičné rozdelenie síl v Európskom parlamente sa začína meniť

Smer zvažuje nový poslanecký domov v Bruseli. Krajná pravica už neostáva mimo diania a tradičné rozdelenie síl v Európskom parlamente sa začína meniť

Dlhoročná „hrá­dza“ proti extrémizmu v Európskom parlamente sa podľa všetkého rúca. Ešte na jar líder Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber tvrdil, že ich hlavným súperom ostávajú „extrémisti a populisti“.

„Spolupracujem so serióznymi stranami, ale s tými, ktorí spochybňujú Európu, ako Alice Weidelová a AfD alebo Marine Le Penová, nie je spolupráca vôbec možná. Toto je naše základné presvedčenie a ľudia sa naň môžu spoľahnúť,“ citoval ho Euronews.

Vo štvrtok však v Bruseli padlo ďalšie tabu. Ľudovci prvýkrát presadili legislatívu s podporou krajne pravicových frakcií, čím oslabili pravidlá o zodpovednom a udržateľnom podnikaní. Tie ešte pred rokom patrili k hlavným pilierom Európskej zelenej dohody.

Diskusie sprevádzalo aj tajné hlasovanie a otázky o tom, čo dnes vlastne tvorí „väčšinu Ursuly von der Leyenovej“. Europoslanci za Smer sa pri hlasovaní zdržali – momentálne totiž nie sú členmi žiadnej frakcie a hľadajú nové možnosti. Niektorí sa netaja sympatiami ku krajne pravicovým skupinám, iní to odmietajú.

Podľa analytikov však nacionalistické a extrémistické hnutia v Bruseli získavajú čoraz výraznejší vplyv.

Profesor práva z Harvardu Alberto Alemanno situáciu komentoval ostro:

„Od dneška sú to európski konzervatívci – Európska ľudová strana –, ktorí sa spájajú s Viktorom Orbánom, Marine Le Penovou, Geertom Wildersom, Matteom Salvinim, Andrejom Babišom a Robertom Ficom a budú vládnuť Európe… Po prvý raz v dejinách EÚ sú proeurópske centristické strany odsunuté na okraj.“

Nové aliancie a oslabená zelená agenda

V europarlamente pôsobí osem politických skupín, pričom 30 poslancov (vrátane šiestich zo Slovenska – Smer a Hlas) ostáva bez frakcie. To však znamená menší vplyv na legislatívu.

EPP sa roky opierala o stredové skupiny – Renew Europe, socialistov či Zelených. Po posledných voľbách sa však treťou najsilnejšou skupinou stali Patrioti pre Európu, ktorí zastrešujú Marine Le Penovú, Viktora Orbána či Andreja Babiša. Tradičné strany ich doteraz držali mimo rozhodovania v rámci „cordon sanitaire“.

Štvrtkové hlasovanie však podľa bruselských médií ukazuje, že tento systém slabne. EPP už viackrát spolupracovala s krajnou pravicou pri blokovaní regulácií, no teraz prvýkrát prešla s ich pomocou legislatíva.

Analytici upozorňujú, že tlak na zmeny prichádza aj od samotnej Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa postupne odkláňa od prísnych klimatických regulácií.

Smer: hľadanie frakcie, rastúce napätie a odmietnutý rozkol

Za uvoľnenie pravidiel hlasovali aj poslanci z frakcie Európa suverénnych národov (ESN) – vrátane Milana Mazureka a Milana Uhríka z Republiky. Uhrík priznáva, že frakcia má blízko k Patriotom aj konzervatívcom a postupne buduje kontakty s EPP.

Otvárajú sa tak aj možnosti pre slovenský Smer, ktorý zatiaľ zostáva nezaradený. Monika Beňová pripúšťa rozhovory s Patriotmi, najmä vďaka dlhoročnej spolupráci s Kingou Gálovou z Fideszu. Dodáva však, že premiér Robert Fico momentálne nechce vstup do žiadnej frakcie.

Iní poslanci, ako Katarína Roth Neveďalová, odmietajú akýkoľvek rozkol a zdôrazňujú jednotný postup.

Ak by však Smer chcel vytvoriť úplne novú frakciu, potreboval by minimálne 23 poslancov zo siedmich krajín – čo je veľmi náročné.

Poslanec Braňo Ondruš z Hlasu Patriotov odmieta a vidí sa skôr v ľavicovej frakcii Left, aj keď oficiálnu ponuku zatiaľ nedostal.

Beňová uzatvára, že rozhodnutie sa odkladá do budúceho roka a Smeru neprekáža, ak do konca mandátu ostane nezaradený.